História DHZ Trstená
V 70. rokoch 19. stor. vznikali v slovenských mestách dobrovoľné organizácie hasičov. O založenie takého spolku sa usilovali aj v Trstenej. V júni 1887 mešťania: K. Šurina, J. Porubský, J. Ďurčák, M. Maťuga, A. Richlik, M. Halaša, T. Paňák , K. Demko, J. Mutňanský, I. Tomaschof, H. Schein, E. Neuman, M. Freundlich, S. Spiegel, E. Schein, I. Stoller, J. Hruška, L. Kreuz a A. Friemann napísali a publikovali celému mestečku výzvu k založeniu hasičského spolku. Hovorilo sa v nej: ,,Šľachetne zmýšľajúci mestečka nášho, mieniac len veľkodušnosti obetuváveho mestečka našeho, nie jinačej prajným pomerom a duchu času zodpovedajúcej povinnosti žiadosť urobiť, keď v tichosti, bez všetkých predbežných úsudkov zíjduc v malej dvorane mestského domu s neobyčajnou oduševnenosťou a jednohlasne by uzavreli započatie jedného v Trstenej vzniknúť majúceho spolku hasičského. Ponevadž ale tíže mladíci sa bez vedomá súhlasu a múdrej rady cteného obecenstva nie ani oprávnení ba ani nie v stave k zriadeniu tak vážneho spolku ktorého cieľ je milosrdnými plameňmi všetko hltajúce a zničujúceho požiaru pažravosti zabrániť, s opravdovou synovskou láskou a dôverou sa na obecenstvo mestečka našeho obraciame o podporu.´´
Dňa 25.6. 1877 o 16.hodine sa zišlo valné zhromaždenie v mestskom dome, na ktorom založili Dobrovoľný hasičský spolok v Trstenej.
Zakladatelia napísali občanom na podpis dlhé ,,vyzvanie“, v ktorom vyjadrovali svoje úsilie takto: ,,Hore teda bratia! Buďme hodní určenia nášho! Utvorme taký v kruhu našom spolok, ktorý ďalekosiahlý chýr a stálosť bude mať.´´
Prvého augusta sa konalo už prvé hasičské valné zhromaždenie v mestskom dome. Predsedom spolku sa stal Ján Porubský. Zvolený bol aj výbor, skladajúci sa z 15 členov: Karol Šurina, Móric Maťuga, Michal Halaša, Tivard Paňak, Alojz Richlik, Peter Bulla, P. Kapalaj, J. Ďurčák, M Frendt, L Lakner, J. Fábry, J. Kapalaj, A. Stankovič a A. Schifferdecker. Prvý hasičský sľub sa konal 23.9 1877. Hneď potom žiadal výbor mestskú radu, aby im odovzdala hasičskú techniku. Mestečko v tom čase vlastnilo už dve ručné striekačky.
DHS(Dobrovoľný hasičský spolok) mal štyri odbory:
a) lazičský- hasil, zachraňoval ľudí a dobytok a v prípade potreby búral stavy.
b) striekačský- mal službu pri striekačkách a cievach
c) vodnársky- rozkladal cievy a zaopatroval vodu na hasenie
d) ochrancov- konal zdravotnú službu a udržoval poriadok pri požiari.
Hasičská myšlienka mala v mestečku veľký ohlas. Do spolku sa prihlásilo 71 mešťanov, medzi nimi boli aj mnohí členovia mestskej rady. Táto skutočnosť priaznivo ovplyvňovala činnosť trstenského hasičstva, lebo spolok mal hneď v začiatkoch širokú podporu.
Prví funkcionári spolku boli:
Predseda: Ján Fizely
Podpredseda: Ján Porubský
Veliteľ: Karol Šurina
Zástupca veliteľa: Móric Maťuga
1. pomocný dôstojník a pisár: Michal Halaša
2. pomocný dôstojník a pisár: Kalaman Demko
Veliteľ odboru lazičov: Tivard Paňak
Veliteľ odboru striekačov: Alojz Richlik
Veliteľ odboru vodnárov: Peter Bulla
Veliteľ odboru ochrancov: Ján Kapalaj
Advokát: Ján Ďurčák
Lekár: Dr. Armin Frendt
Pokladník: Momer Frendt
Skladník: Ľudovít Lakner
Rokovacou rečou spolku bola maďarčina, ňou sa písali aj zápisnice a po maďarsky sa velilo na cvičeniach a aj pri požiaroch. Dňa 25. júna 1878 žiadali členovia DHS aby sa namiesto maďarského velenia mohlo používať nemecké, a to z dôvodu, že to považovali za primeranejšie, lebo na vojne sa muži učili nemeckému veleniu, teda väčšina lepšie rozumela nemeckému jazyku. Ďalej argumentovali aj s tým, že susedné spolky z Tvrdošína, Dolného Kubína a Ružomberka používajú nemecké velenie a v prípade vzájomnej pomoci je potrebná zhoda a jednota. Cvičebné pravidlá pre hasičov v Trstenej z roku1885 obsahovali už velenie v nemčine, takto sa používali až do roku 1918. Služobné pravidlá pre členov aj neskoršie úpravy stanov sa však písali v slovenčine.
Hasičstvo sa stalo v Trstenej čoskoro celo mestskou záležitosťou.